pf 2011.............................................pf 2011: februára 2010

27 februára 2010

Elvis: Don't be cruel

24 februára 2010

Pýtate sa.....Dolnozemské ľudové piesne.

Mnohí naši návštevníci sa pýtajú na „dolnozemské piesne“, takže hneď tu musíme podčiarknuť, že sotva nejaká ľudová pieseň vznikla aj v týchto chotároch. Všetky s nami pricestovali zo starého kraja, z Hornej zeme, lenže mnohé z nich tu pretrvávajú. Ešte sú živé a krajania si ich spievajú na svadbách, na posedeniach, na zábavách... Aj naši návštevníci, hlavne z Kanady a Spojených štátov sa dozvedajú, pýtajú si noty nejakých pesničiek, ktoré si už len hmlisto pamätajú.

Svojho času, učiteľ Juraj Ferík (ak sa nemýlim) vydal menšiu zbierku piesní, nazvanú „Spievaj, že si spievaj“, ale v kníhkupectve si ju už asi nezoženiete. Zborník slovenských ľudových piesní z Báčského Petrovca nazvaný „Petrovská dedina“, vydala bývalá Petrovčanka, teraz žijúca v Trnave (Slovensko), Anna Peterská, rod. Čapeľová. Predpokladám, že si túto knihu ešte zoženiete v kníhkupectve v Petrovci, alebo cestou MS v Petrovci, či aj na Slovensku. Tam sú zhrnuté hádam všetky pesničky, ktoré ste poznali. My vám tu môžeme priniesť len nejaký malý výber, lebo tento Zborník má až 600 piesní, z čoho, na výnimku niekoľkých, všetky sú aj znotované.

Sotva nájdete petrovčana, čo by nepoznal túto pesničku. Spieva sa vždy a všade.

Predpokladám, že pre dnes stačia aj tieto pesničky, avšak, ak bude záujem aj ďalej, občas vám prinesieme aj nejakú novú.

J.K.

Pýtate sa ....ako preložiť do slovenčiny „eruca sativa“?

Tak, hneď z latinského názvu vidíme, že tu ide o nejakú jedlú rastlinu (sativa) a ak niekto vychádza do reštaurácií, už ju určite aj jedol. Podáva sa ako šalát, či vmieša sa do šalátu. Zeleného, ale nie výrazne hlávkového, lež toho, čo sme doma nazývali „kačací“. Aj to vlastne bol hlávkový, ale husto posiaty.

Eruca sativa, v angličtine, ako ľudové pomenovanie nazýva sa rocket. V slovenčine, koľko sa pamätám, nazýva sa žerucha. V SSJ nájdeme len, že toto slovo použil spisovateľ Ondrejov: „ Okolo prameňa rástla žerucha, zelina liečivá, ktorú rady pojedajú zvieratá“, avšak pozor! Žerucha poľná už má iné pomenovanie: Lepidum campestre.

Listy „Eruca sativa“ – žerucha, či po ang. Rocket.

„Rocket“, žerucha, vlastne jej listy sa používajú, ako prídavok ku zelenému šalátu. Ich chuť je „ostrá“, trpko-horká. Človek ju používal ešte v antike (staroveku) a písomné pamiatky hovoria, že ju v obľube mali aj Rimania a to nie len ako prídavok ku šalátom, ale aj ako liečivú bylinku. Bylinkári ju používajú aj dnes, hlavne ako prostriedok na obľahčenie trávenia žalúdka a ako štimulant lymfatického systému.

V angličtine sa ju pozná aj pod inými menami a to: Dame`s Rocket, White Rocket, Purple Rocket, Rucchette, či jej kvet aj ako Vesper Flower.

Krajinou pôvodu jej je oblasť Talianska, avšak rozšírila sa po celom Stredozemí, ako aj po strednej Európe, ba poznajú ju aj v ruskej Ázii. Na jej rozšírenie vplýval fakt, že “utiekla” zo záhrad.

Ak sa ju nechá voľne rásť, byľ dosiahne výšku aj jedeného metra. Kvietky má biele, fialové, alebo aj bielo-fialové, ktoré rozkvitajú na samom vrchole byľa.

V určitých kruhoch bylinkárov, jej kvet sa považuje za “podvodnícky”, lebo ma veľmi príjemnú vôňu, ale len večer, kým cez deň nema žiadnu a preto sa ju nazýva aj Hespera, alebo Vesper flower a toto meno dostala ešte v staroveku.

K vôli konzumovaniu, listy sa oberajú skorej, ako rastlina rozkvitne, kým bylinkári sú zameraní hlavne na kvet.

Semiačka tejto rastliny sa veľmi podobajú na semiačka horčice, iba že sú podstatne väčšie.

…píše J. Kulík