(...stránka je vo fáze prípravy - ďakujeme za pochopenie...)
Kroniky sú významním historickým prameňom pre všetkých skúmateľov minulosti. Ich autormi t.j. ich zapisovateľmi boli učenejší – vzdelanejší ľudia , akými boli kňazi , učitelia , ale sú i rodinné kroniky , ktoré vznikali v rodinách , a do ktorých sa zaznamenávali všetky významné udalosti , nie iba z rodinného života ale i z prostredia , v ktorom jednotlivci žili a pracovali.
V jednotlivých slovenských dolnozemských osadách vo Vojvodine, zachované sú rôzne obecné, cirkevné, školské, spolkové a rodinné kroniky, ktoré vznikali v minulých dvoch storočiach. Oni sú , až na niektoré výnimky 1) , nepreskúmané, ba zatiaľ neexistuje ani ich zoznam, a tak zostávajú širšej verejnosti a vedeckým pracovníkom takmer neprístupné a neznáme.
V dejinách Starej Pazovy sú dve rodiny , ktoré zaznamenávali udalosti v osade, totiž viedli kroniku osady. Obe sú späté s cirkvou- rodiny Jesenská a Hurbanova. Ich mužský členovia pôsobili ako farári v Staropazovskom cirkevnom zbore.2)
Autorom tj. zapisovateľom Jesenského chroniky bol Samuel Jesenský , evanjelický farár v Starej Pazove , ktorý pôsobil v pazovskom cirkevnom zbore v období 1807-1825. Ide tu vlastne o účtový denník , ktorého názov znie – Ecclesiastica tabula coetus aug. conf. sacri Vetero Pasoviensis in Sirmio volumen VI. historia nec non oeconomia ecclesia ab anno 1807. Mimo účtov v ňom sa nachádzajú i záznami všetkých dôležitejších udalostí v Pazove , čo autor Samuel Jesenský odvovodnil nasledovne… čo sa pod nim stalo a čo hodné je, aby potomstvu k pamiatke zanechané bolo , to, dobrotivý čitateľu , čítať budeš v tejto knyhe.
Do roku 1825 chroniku viedol tj. zapisoval Samuel Jesenský , až do jeho smrti. Dalej v jeho práci pookračuje jeho nástupca , farár Štefan Leška.3)
Chronika obsahuje záznamy o hospodárskych, sociálnych, politických a poveternostných podmienkách v Starej Pazove. Ročné záznami sú rozdelené na tri časti- prijmi, výdavky, a dôležitejšie udalosti.Výdavky sú rozdelené na tri časti- výdavky na cirkev, faru , školu a iné, a v úvode výdavok sú zaznamenané údaje o významnejších udalostiach v osade. Do roku 1814 chronika bola písaná latinským jazykom a od toho roku na žiadosť cirkevníkov písaná bola po slovenský.Prepis rokov a zároveň I ich preklad obdobie 1807-1814 vykonal prof. Michal Filip 4)
Toho času chronika sa nachádza v archíve Slovenskéj evanjelickéj cirkvy a.v. v Starej Pazove. Je to hrubší zápisník formátu 20x24,5 cm. s hnedími obalkami , poškodením štítnikom a ťažšie čitatelním nátpisom. Obsahuje 267 dodatočne očíslovaných strán.
Jesenský v kronike zahrňa celoročný život – tj. diania v Staropazovskom evanjelickom a.v. cirkevnom zbore. Svojími zápisami sa snaží nekritycký podať ovzdušie a udalosti ktoré sa odohrávali . O vzťahoch so Srbmi ktorý obývali jednu časť dediny , nezmieňuje sa často, ale i ked , prenáša udalosti ktoré sa odohrali pred jeho príchodom , o ktorích píše….
Je príčinou barbarský duch Srbov , ktorý evanjelikom meno krsťanov popierali a ukrutne nanich besnili. Držal raz Pazovský Slovák ako obyčajne stráž na brehu Sávy so šiestími Srbmi, a v čas raňajok ujedal si slaninu. Druhovia jeho , v pôste jarnom od mäsa sa zdržiavali , pohľadom na slaninu tak boli popúdení, že úbohého Slováka povrazmi zviazali , a tak poviazaneho do člnka hodili a neistím vlnám Sávy odovzdali 5) .
Najviacej priestoru venúva udalostiam v rámci Slovenskej ev.a.v. obci
V Starej Pazove . Ako čo i uviedol v predslove kroniky … toto len z tým cieľom nech je zaznačené , aby už aspoň pôvod tejto cirkve dajako vztrhnutí bol z tmy zabudnutia.6)
Kedže Pazovčania kao hraničiari , vtelený v Petrovaradínskom hraničiarskom pluku , tvorili osobitnú kompaniu / rotu/ boli povinný zúčastniť sa vo všetkých vojnových ťaženiach , čo sa vždický odzrkadľovalo na život v obci . Jesenský krytizuje pomery ktoré vládli v štáte počas vojnových ťažený Habsburskej monarchie roku 1809… Hrozná vojnová povíchrica , ktorá tak zúrivo spústošila v tomto roku štáty rakúske, spôsobila všade hrôzu , desivé pustošenie, rozvrat a neporiadok . A tak i najbystrejší politik narazil na tvrdý uzol , ktorý bi ťažko rozuzlil. A práve ked bolo vyzývané k patriotizmu , bolo treba nasadiť všetko , aby vlastenectvo zdolalo všetko čo nemá vplyv na osudy štátu – stal sa opak. Vynorilo sa hanebné sebectvo a hrabivosť , ktoré teraz našli teplú hriadku v rakúskom štáte.7) Nasledovné vojnové ťaženie , Napoleonov návrat roku a jeho kraj 1814 Jesenský zaznamenal… na žiadosť cirkve evanjelickej Staro Pazovskej prisľúbil kazateľ slova Božieho S. Jesenský tuto knyhu slovenský písať budúce. Tento rok dal veľkú radosť. Stiahnuté a trúchlivé srdcia členov tejto obce rozpustil , a nadejou noovu naplnil , ked krutej a ťažkej vojne francuskej koniec učinil , to hrozné krviprelievanie zastavil , manželov, synov, bratov, ženíchov , nastráchaním rodičom , manželkám , nevestám do náručia vrátil 8)
Najviacej priestoru v kronike venoval cirkevným záležitostiam a škole. Významné sú jeho záznami , týkajúce sa každodenného života v cirkevnéj obci , a všetky udalosti ktoré sprijemňovali a rozveseľovali srdcia veriacích , ako čo boli – obýjanie kostolnéj veže plechom, prelievanie zvonov, postavovanie vežových hodín a stavba novéj školskéj budovy.Jeho opisi jednotlivých udalostí sú priam poetické… v tomto roku 1810 konečne svitol ten šťastný okamih pre túto cirkev , ked svoju dávnu túžbu pokryť kostolnú vežu plechom , mohla uskutočniť. V skutku leskne sa chrámová veža Staropazovská , obytá pravím českým plechom v oslepujúcom kmite z veľkéj vzdialenosti , a vedie k oddychu klátive kroky unaveného pútnika v skvelom lesku večerného mraku trblietaním. Aj pri bledom mesačnom trblietaní vyzdvihuje chrámová veža svoj strieborno jasný vrchol a stkvie sa zdaleka v tôni noci .9) Zvony ktoré vždický oznamovali správi bud to radostné lebo smutné, boli pýchou Staropazovského kostola.Ich prelievanie tj. oprávanie zaznamenal nasledovne….
Ecclesiastica tabula coetus aug. Conf. Sacri
Vetero Pasoviensis in Sirmio
volumen VI. historia nec non oeconomia
Ecclesia ab anno 1807.
Pre tlač pripravil
profesor Jaroslav Miklovic
na Pazove roku Pane 2002
Tejto cirkvi pôvod padá po narodený Krista 1770, v ňom počiatkom mája niekoľko slovenských rodín , ktoré istý Ján Boh , z Turca pochádzajúci evanjelik a v slobodnom a kráľovskom slávnej bodrožskej stolici prislúchajúcom meste Novom Sade, škôl réckeho obradu nesjednotených učiteľ vysokozaslužilý , dostal k tomu dovolenie od najvyššieho, slavónského kráľovstva , vojenského veliteľa , prijavšieho od Jej, nesmrteľnej pamiatky , Veličenstva Márie Terézie , rozkaz zaľudniť pusté priestranstvá sriemske bliže Belehradu ležiace , - v stoliciach peštanskej a báčvanskej kde tu roztratené pozbieral a ktorým z troch jemu darovaných pustatín Pazovo, Tapavica a Kemendin menovaných prvšiu ako najvýhodnejšiu k osídleniu vyznačil / cirkev túto založilo/.
Začali tedy hneď , ako prišli , obzvlaštne selenčianskej dediny niekedy obývavší Slováci na západ svoje domy stavať , ktoré behom dvoch mesiacov rovinu, hraničiacu na terajšiu pustatinu Jarkovec a rozprestierajúcu na západ zakryli. V tú istú jaseň toho istého roku 1770 prišla iná čata Slovákov , ktorých dvoma mesiacmi predišiel do Pazova / meno Stara Pazova dostala dedina len roku 1791, keď založená bola dedina Nová Pazova , Nemcami obýdlená/ dvojejctihodný a vysokoučený pán Samuel Spannagel , z väčšej čiastky z Maleho
Korošu , Domoňu , Sirku a Darmadu pochádzajúci a v Selenči sa na krátky čas usadivší. Väčšia čiastka týchto zaujala východný kraj tejto dediny / odtiaľ jeho terajšie meno šor- ulica selenský/ kde i dvojcth p. Spannagel svoj príbytok si zariadil.
Vystavili totiž Pazovania chrám k svätým obradom slúžiť majúci v kraji dediny východnom, vo dvor, ktorý je dnes majetkom rodín Machovskej a Nosálikovej . Avšak len za jeden rok upotrebúvali chrám tento k určenému cieľu , lebo už v nasledujúcom 1771 roku 31 . augusta vysvätili miesto , na ktorom i terajší stojí , cieľom založenia na ňom chrámu Páne , ktorý i po mnohých bojoch s obťažnosťami a neprihodnosťami času v dvoch rokoch z nepálených tehál vystavili. Veľmi tvrdé časy zakúsila cirkev táto v prvých rokoch svojho tu bytia pre neúrodnosť zeme , v ktorej mimo prosa žiaden druh obilia sa nedaril – hlavne ale pre divého ducha Srbov , ktorí
Evanjelikom meno kresťanov upierajúc ukrutne na nich besnili. Z tých premnoho príkladov barbarského ducha Srbov jeden uviesť nech dostačí. Držal raz Pazovský Slovák ako obyčajne stráž na brehu rieky Sávy so šiestimi Srbmi a v času raňajkovania ujedal si slaninu . Druhovia jeho, v poste jarnom od mäsa sa zdržovať povinní, pohľadom na slaninu tak boli popudení, že úbohého Slováka povrazmi na rukách i nohách poviazaného do člnka hodili a neistým vlnám Sávy odovzdali. V tom nebezpečenstve života bol by Pazovan i zahynul , keby člnok na ďalšom brehu Sávy nebol sa zastavil , kde stanovisko svoje majúci ostatní Pazovania chudáka vyslobodili. Tento veľmi tvrdý osud i dvoj. p. Spannagel , prvý tejto cirkvi slova božieho kazateľ musel preniesť: bol zaiste pokúšaný rozličným spôsobom nasnovanými úkladmi. Tento muž dvojejctihodný , odvolaný osobnými záležitosťami do Modry , dostal za nasledovníka Štefana Lizi-ho , ktorý ale , keď prvší navrátil sa , zase úrad zložiť musel a dedinu opustil.Samuel Spannagel tedy chrámu dostavenie, stavania kňazského ako tiež školy vystavenie i viedol svojou radou i ku koncu priviedol. Zvonec , ktorý v stavení / chrámovom/ najmenšie miesto dnes zaujíma podobne za času Spannagelovho bol zaopatrený. Avšak, tento muž , chcejúc o vznesené svoje veci sa starať , od cirkvi sa odobral a prijal úrad kňazský v Buľkesi do báčanskej stolici patriacej. Po ňom nasledoval Michal Slamaj roku 1785 , ktorý pred v tejto cirkvi úrad správcu zboru
zastával. A tu nech je dovolené podotknúť , že snáď ani jedna v Rakúsku ležiaca aug.vyz. cirkev nebola tak nešťastná ohľadom učiteľov , ako táto Pazovská. Pod Spannagelom hovorí sa osem učiteľov , ktorí všetci / za to sa má že len Grenerci a Sindler a nejakú česť tejto cirkvi priniesli/ ovšem hodní sú aby ich pamiatka nikdy pripomínaná nebola. Oddávajúc sa zaiste životu ľahkému i tu malú česť a poctivosť , ktorej sa evanjelici pazovský tešili, zoslabovali a zatemňovali. Slamaj neodškriepiteľne so šťastnejším prospechom slúžil by bol tejto cirkvi v prachu školskom, než to činil po prijatí ordinácie. Avšak na sl.b. kazateľa povýšený viedol úrad , sily jeho ďaleko prevyšujúci veľmi nešťastne: pod nim prihodilo sa mnoho o čom žiadať musíme, aby sa to nikdy nebolo stalo. Pod ním ale predsa /1786/7/ položené boli základy veže , keď premohli sa z milosti Jozefa II. nesmrteľnej pamiatky cisára , biskupom sriemským a bosenským Krticom dielu tomotu zlomyseľne a lstive v cestu kladené prekážky. Za času Slamaja oslávil sa patrón cirkvi Pazovskej p. Ján Neuman, vyberač daní Zemúnský národnosti sasskej, ktorý mimo nepočetných peňažných darov , nimi obohatil túto cirkev, zhotoviť dal na svoje útraty i prikrývadlá , nádoby , sviecne atď. alebo iných v cudzozemsku priviedol na to , aby toto učinili , tak že i dnes slúžia cirkvi nádoby pri večeri Pána od neho darované. Avšak Slamaj nezastával dlho svätý úrad v tejto cirkvi , poneváč už roku 1788 v mesiaci novembri tento zbor opustiť musel a mužovi dvojejctihodnému a vysokoučenému Adamovi Jesenskému miesto popustil. Pod tohoto potom a Jana Bohna , dozorcu , jeho viera ale často sa klátila /úradovaní/ lepšie dni zažila táto cirkev. Prejal zaiste úrad najvyššieho veliteľa vojenského slobodný pán Genney-ovských: úrad veliteľa kolonellus Davidovich krátko Militinavich: úrad ale stotnícky Mauthe , ktorí priazniví boli záujmom tejto
cirkvi. Stavanie veže previedlo sa ku koncu , chrám, po zvalení toho starého , vystavený bol pevne, vnútri ozdobený organom a oltárom, rezbami a maľbou okrášleným: k malému zvonu pridané sú dva väčšie: príbytok sl.b. kazateľa vystavaný z tehál pálených a bol by i pohodlnejší i ozdobnejší vypadol , keby prevrátenosť dozorcova , hľadajúca svoj vlastní prospech , nebola medzi to vkročila: konečne i nohé iné veci do lepšieho poriadku privedené sú , výjmuc len nedbalý spôsob akým vedené boli počty a ktorý nijako k ospravedlneniu nie je. A zaiste až dotiaľto mnoho šťastnejšie by bola spravovala veci svoje cirkev táto , keby je dopriano bolo bývalo užívať blaho pokoja. Avšak vojna turecká a túto bezprostredne predchádzajúca francúzska mnoho škody priniesli tejto cirkvi. Premnohí Pazovania , zákonom na vojnu zavolaní, i tým, ktorých zanechali, odobrali chuť, niečo v prospech
cirkvi podujať. K tomu pristúpilo ešte nešťastie moru , ktorý roku 1796 v Srieme zúril, čo nemalí vplyv malo na záležitosti cirkvi. Ešte ani nešťastie častého vnovoobsadzovania úradu učiteľského pod týmže Adamom Jesenským nevystalo. Po Jánovi Mattus-ovi totiž , ktorý od čias Slamajovích tu pozostal , nasledoval v dosť krátko čase Ján Siro /1792/, ktorý konal za štyri roky úrad svoj , roku 1796 do Caby , v stolici bekešskej povolaný bol. Na tohoto miesto hneď vyvolený bol Ján Augustini, ktorý už roku 1801 Ondrejovi Vidovskému miesto ustúpil. Ondrej Vidovský ale opanovaný túžbou po vykonávaní kupectva úradu učiteľského sa zriekol a tenže odovzdal Michalovi Zachar-ovi r.1803. Michal Zachar konal úrad za dva roky neriadneho života užitím pohnutý podobne poďakoval sa z úradu učiteľského, jeho miesto zaujal i teraz úradujúci Ján Garaj.
Spravoval túto cirkev muž dvojejctihodný Adam Jesenský až po rok 1808v ňom i život svoj , zásluhami oslávený dokonal: on prvý /kazateľ/ je, jeho mrtvoľu táto zem
skrýva. Po ňom nasledoval jeho syn Samuel Jesenský , ktorý od roku 1806 úrad pomocníka zastával a r. 1808 dňa 26.junia čo riadny sl.b. kazateľ uvedený je. Čo pod ním stalo sa a čo hodné je , aby potomstvu k pamiatke zanechané bolo, to, dobrotivý čitateľu, čítať budeš v tejto knihe, v ktorej obsažné su počty a z čiastky k potrebám cirkevným prijatých , z čiastky na tejže potreby vydaných peňazí. Toto len tým cieľom nech je zaznačené , aby už aspoň pôvod tejto cirkvi dajako vytrhnutý bol / z tlamy / zabudnutia , keď prvopočiatky jej ani jeden z predchodcov nedržal za hodné, aby obšírnejšie opísané a potomstvu zanechané boli.
Samuel Jesenský
Príjmy roku 1808, a to od 1.novembra 1807 do 1.novembra 1808
Zl. Kr.
1. Pokladňa ktorá sa nachádza pri slávnej kompánii a do ktorej vlieva sa
iba peniaz , ktorý sa zvončekom uberie , na tento čas obsahuje 517 41
2. Pokladňa, ktorou šafária kurátori, a do ktorej sa vlievali peniaze
nadobudnuté zosypom, nazbieraným obilím v rokoch 1806-7 a pre
potreby cirkvi, na tento čas obsahuje 1042
3. V tomto roku dobrovoľne obetovali nasledovní členovia zboru:
1. Pavel Boťanský 5
2. pastier Valihora 5
3. Ján Sipický 10
4. Michal Lešťan 3
5. Ondrej Sas 36
6. Ondrej Kováč 10
7. Pavel Sevčík 2
8. sluhovia tohto zboru 10
9. Pavel Kováč 5
10. nebohý sluha Vraňa poručil 16
11. Pavel Lakatoš dal na pol roka úrok za sto zlatých , ktoré má z
cirkevných peňazí 3
12. pastier Michal Cička 10
13. Pavel Urban , čižmár 5
14 Tomáš Grexa, obyvateľ v Karlovčici 2
15. nebohý sluha Ján Maglócký ,poručil 20
16. osoba chtejúc zostať neznámou 3
17. Adam Bzovský 2
.-----------------------------
spolu 1671 17
Najväčšie výdavky v bežnom roku zapríčinil pohreb velebného pána Adama Jesenského, ktorý bol pochovaný 21.mája , ktorý pohreb bol veľmi slávnostne vykonaný, keďže zvečnelý bol prvým kazateľom , ktorého kosti boli uložené uprostred tohoto zboru , ku cti Staropazovanov. Všetko zápolilo šľachetným zanietením, preukázať pri poslednej počestnosti dôkaz najväčšej vnútornej oddanosti poslucháčstva svojmu nebohému duš pastierovi. Kurátori a členovia cirkevnej správy boli hotoví vynaložiť všetko , aby pohreb bol čím dôstojnejší . A ja ktorý som pri tejto príležitosti , počestnosti musel brať účasť , inak pohnutý , ako ktokoľvek iný , myslím že nekonám neužitočné dielo , keď opíšem pre budúce pokolenia pohreb jedného kazateľa, ako prvý pohreb v Srieme jedného kazateľa.
19.máj 1808 bol deň keď pán Adam Jesenský , štvrtý kazateľ tohto zboru , prvý ale , ktorého hrobka vyčnieva na staropazovskom cintoríne , zomrel. Jeho dávno už predvídaná smrť , vyvolala predsa všeobecné zdesenie v zbore: všetko sa hrnulo k mŕtvemu, a stojac pri mŕtvoly bezradne čo ďalej robiť. Zvuk zvonov ich presviedčal o skutočnosti a že treba robiť prípravy na pohreb. Zdalo sa, že v žilách všetkých bol zapálený nový oheň. Ján Vesteg , kurátor zapriahol štyri biele kone do koča , ktorý ku tomu cieľu dobrovoľne dal Martin Žiga a tiež prisadol a leteli hor do kraju Báčky , do Kysáču , aby priviezli tamojšieho farára Laukonidesa. Druhý voz , ktorý dali k cti nebohého novopazovský Nemci, tiež šiel do Báčky , do Buľkesu, pre pána Karola Jozefa Spannagela. Obaja úctyhodní učitelia náboženstva prišli do Starej Pazovy večer , dňa 20. mája , kde deň na to, totiž 21. mája 1808 mŕtveho pochovali. Len čo sa začalo brieždiť, obloha bez oblakov , Novopazovania prichádzali v húfoch a celá dedina sa nimi hemžila v ich majestátnych letných šatoch. O 9. hodine zahlaholili zvony, načo všetko čo žilo začalo prúdiť k fare. Jedna čata vojakov pod velením desiatnika Žigu prišla bez pušiek a postavila sa okolo truhly prikrytej čiernym plátnom. Zaznel spev, ktorý sa vlieval do vzlykotu trúchliacich čo vyznievalo ako srdcervúca žalostná pieseň. Pán Laukonides spieval kolektu v slovenskej reči a tak sa uberal pohrebný sprievod do kostola a to týmto poradím: žiaci –chlapci so svojimi dvoma učiteľmi.Po nich dvaja kazatelia . Nato nasledovali mužovia a to išiel vždy po jednom Slovákovi a jednom Nemcovi, po pároch. Potom jeden oddiel vojakov- 80 mužov . Potom truhla nesená vojakmi. Potom syn a vdova nebohého sprevádzaní jedným oddielom vojakov . K nim sa pridružili ženy. Spev sprievodu ozýval sa raz po nemecký, raz po slovenský. Sviatočnú náladu zväčšoval hlahol zvonov.Takým poradím sprievod prišiel
do kostola. Organom boli doprevádzané vhodne vybrané piesne. Pohrebnú prímluvu povedal lpán Ján Laukonides v slovenskej reči, v ktorej veľmi majstrovsky zodpovedal na otázku , načo poslucháči majú myslieť pri smrti svojho duchovného pastiera? To rozoberal a vysvetlil. Z kostola pohrebný sprievod šiel horeuvedeným poradím ulicou , ktorá bola zaplnená až po cintorín. Bezpočetné množstvo prúdilo za plnou ulicou. Krypta bola pripravená cirkvou nenútene, do ktorej bola mŕtvola uložená: prehovoril pán Spannagel veľmi jadrne o dôležitosti kazateľského úradu , načo nemeckou piesňou bol urobený záver. Príduc z cintorína ponad 200 ľudí bolo uhostené na takzvanom kare, ktorý pripravili jednotliví cirkevníci, keď priniesli v hojnosti: hydinu, barance, slaninu a iné veci. Kurátori ale Ján Vesteg a Ondrej Ľauko so súhlasom cirkevnej rady prevzali na seba cirkevnými peniazmi zaplatiť na kare strovenej pálenky a vína, ako i upravenie hrobky ako i privezenie
a odvozenie farárov. Konečne ale aj čierne plátno a klince , ktorými truhla bola obitá, zaplatilo sa zo sumy ktorá prináleží cirkvi. Podľa toho pri tejto príležitosti vydané bolo z cirkevných peňazí:
zl. gr.
1. Pri prevezení a odvezení pána Laukonidesa kurátor Vesteg strovil 16
2. Na kare a pri upravení hrobky ako i pri úprave mŕtvoly strovilo sa
pálenky, šileru, bieleho a červeného vína, čo vynášalo 71
3. Hovädzina, ocot a iné veci 28 49
4. Čierno plátno , stužky atď., podľa účtu číslo 4, doplnený, čím
truhla bola obložená a klince, spolu 16 37
-------------------------
spolu 132 26
Druhé čo nasledovalo bezprostredne po pohrebe pána Adama Jesenský , a čo cirkvi zapríčinilo nie malé výdavky bola slávnostná inštalácia / úvod do úradu/ pána Samuela Jesnský, ktorý nastúpil po nebohom , a bol už tu slúžil u istého ako diakon od 26.októbra 1805. Jeho inštalácia bola 26.júna 1808 a vykonali ju introdukátori Jozef Hainoci a Juraj Rohony. Bol prítomný aj predstaviteľ hraničného vojenského veliteľstva z Petrovaradinu pán Ján Urm a ďalší vojenský pán , pán Rottič, nadporučík a účtovník. Pri tejto príležitosti cirkvou boli vyslaní Andrej Ľauko a Pavel Klátik ku pánu seniorovi Ondrejovi Stehlo do
Petrovca , aby istý potvrdil voľbu a dal svoj súhlas na úrad ako jeho tak i učiteľa náboženstva.
zl. gr.
Cestovná trova bola 7
Kočiš ktorý priviezol pánov introdkátorov ako i ich cestovné
trovy, zaplatilo sa podľa účtu č. 3 14 14
Nocľah a obed introdukátorom 13
Zhotovenie staviska, ktoré ohraničuje malú záhradu na farskom
dvore a má slúžiť za príručnú komoru a pivnicu bolo v tomto
roku dokončené. Nabitie múrov , trstinu ako i pokrytie s istou
strechy urobili a dali cirkevní presbytri . Stavebné drevo ,
ktoré pripravili sami cirkevníci a k tomu potrebné dosky,stali
dľa účtov č.5 a č. 11 88
Trovy kurátorov pri zadovážení dreva v Zemúne a v Mitrovici
vynášali 6
Ku tejto komore zadovážené boli dve zámky ako i klince dľa
účtov 9 a 10 20 45
Dve dosky za komorné dvere dľa účtu č.8 3 15
Pri donesení týchto vecí zo Zemúna strovili kurátori ako i
robotníci ktorí pre komoru zhotovili stavebné drevo 11 30
Jurajovi Valentíkovi ktorý dozeral nad tak mnohými robotní-
kmi pri nabíjaní múrov 5
Adamovi Bukovinskému, ktorý omazal a obielil múry na ko-
more 10 26
Menšie výdavky:
1. Kandidátovi Matejovi Semianovi 10
2. Dvom cirkevným služobníkom Františkovi Horvátovi a
Jurajovi Valentikovi 14
3. Dve reťaze na zvony podľa účtu č.9 3 30
4. Dve jedle na komoru od Martina Filipa 4
5. Tri čierno zafarbené tabule na ktoré sa vypisujú piesne
spievať sa majúce v kostole dľa účtu č. 6 4 50
6. Štetku na bielenie dľa účtu č. 7 2
zl. gr.
7. Jedno vedro vápna pri bielení fary 3
9. Ročný superintendentský príspevok , dľa účtu č. 2 14 25
10. Školským dietkam pri examene podelené bolo 1
11. Študentovi Kauchalovi 2
---------------------------------
spolu 374 1
Keď sa odtiahne suma 374 zl. a 1 gr. , čo boli výdavky v tomto roku , od sumy 1671 zl. a 17 gr. , vtedy zostáva v pokladni suma 1297 zl. a 17 gr.
Zvláštne poznámky : dňa 5.júna t.r. a to bol prvý turíčny deň , mali sme najväčšie šťastie byť uctení Jeho cisárskou výsosťou arcivojvodom Ludwigom generálnym hraničným direktorom v sprievode ich výsostí slobodného pána Simbšena a grófa St. Juliena a iných. Istí prišli do našej dediny o 9 h. Ráno za zvonenia zvonov a všeobecného volania na slávu a zastavili sa milostne , navštíviac náš chrám , kde sa zdržali za pol hodiny a opytovali na všetky pomery v akých žijú protestanti v Srieme a potom na očividný výraz spokojnosti odviezli sa do Novej Pazovy, sprevádzaní jasotom zhromaždeného ľudu a zvonením. Áno, zo všetkých úst znelo požehnanie mnohomilovanému princovi, dľa hrdosti Sriemu. Sláva monarchovi , jeho prvého služobníka dobročinné lúče otcovskej starostlivosti, ktoré vyžarujú z prejasného cisárskeho trónu rakúskeho na všetkých poddaných a aj na najvzdialenejšie hranice monarchie nezamračene rozširujú. Sláva poddaným, ktorý svojho monarcha, vzdialený súc od neho , v jeho prvých štátnych služobníkoch môžu ho požehnávať.
.......Príjmy roku 1809
..................................................................................
a to od 1.novembra 1808 do 1.novembra 1809
zl. gr.
1. Suma zvyšujúca v pokladni z minulého roku 1297 16
2. Pastier Ondrej Valášek daroval 2
3. Hraničiar Martin Vajdík , obetoval 2
4. Kurátormi nazbierané obilie v roku, prinesená suma vynáša 311 24
5. Sluha Ján Topoľský , obetoval 1
6. Hraničiar Michal Hric má pôžičku 50 zl. namiesto úroku daroval
jeden pár pekných bielych voskových sviec
7. Kraviar Ondrej Naď , obetoval 2
8. Hraničiar Jozef Šipický 10
9. Pastier Ján Kukučka 2
10. Hraničiar Ján Bendák 10
11. Hraničiar Pavel Lakatoš namiesto obilia, ktoré mal pri zbierke
dať kurátorom, dal 5
12. Učiteľ Garay pridal peniaz prijatý v minulom roku za zvonenie 7 30
13. Sluhovia Ján Leganus a Ján Kohútik, slúžiaci u Ondreja Ľauka 8
14. Sluha Pavel Kiš 4
15. V tomto roku začala sa splňovať dávna túžba cirkvi, opatriť vežu
plechovými platňami, ako i vežové hodiny. Na mnohopočetnom
zhromaždení dňa 13. a tiež i 15. januára b. roku bolo uzavreté cirkvou,
že každá domácnosť má zaplatiť podľa svojho majetku, po zobratí
úrody, a to bolo uzavreté jednohlasne, že po jednom jutre sa má na
tento cieľ platiť 30 gr.Počiatok poplatku stal sa už 21.januára a
nasledovní členovia našej cirkvi , dľa počtu jutár zaplatili svoje
príspevky:
1. Pavel Folťan , na 36 jutár 18
16. Hraničiar Štefan Fitoš 1.02. b.r. zložil úrok na 100 zl. ktoré ma od 1 roka 7
Poznámka k č. 15: Ako všetky veci , ktoré si človek zaumieni v budúcnosti
Vykonať, podliehajú zmenám, tak i uzavretie staropazovskej cirkvi, ktoré je
podrobne pod bodom 15. Dňa 15.februara b.r. vyšiel nečakaný
rozkaz , aby pohraničné branné jednotky vypochodovali a to znechutilo je-
dnotlivých členov cirkvi natoľko , že pri narukovaní svojich domácich
zabudli potreby cirkvi a tak sa muselo odstúpiť od uzavretia ktoré urči-
lo oprávku veže plechom.
zl. gr.
17. Mäsiar Ferdinand Zigmund, katolík, daroval 2.IV. 3
18. Hraničiar a príslušník illyrskej cirkvi Lukač dal pri smrti
svojho pokrvného za zvonenie 2
Poznámka: Pri príležitosti tohoročnej Veľkej noci , ktorá bola 2.IV.
veľmi málo obetí v peňazoch bolo prinesené , ale preto voskovými
sviecami bol kostol zaopatrený a tak darovali 7 párov voskových
sviec hraničiar Pavel Klátik , Ondrej Klátik , Pavel Domoni, Michal
Boršoš.
19. Kostolníci zozbierali rešty za zvonenie z príležitosti pohrebov z
rokov 1806,1807 a 1808, spolu za 21 pohrebov 3 15
zl. gr.
20. Od 1.januára až do posledného marca za zvonenie pri 42 pohre-
boch 6 45
21. Hraničiar Ján Litavský 2
22. Hraničiar Matej Suďovský 10
23. Pastier Michal Čička 10
24. Za 27 pohrebov od 1.apríla do konca júna b.r 4 21
25. Domácnosť Pavla Hrubíka 10
26. Ján Litavský, hraničiar 5
27. Za 11 pohrebov od 1.VII. do konca septembra 1 59
28. Pastieri : Michal Čička, Pavel Kaša , Adam Leník, Ondrej
Melcher a Ján Valihora 10
29. Cudzinec menom Ján Kyseľ 1
30. Zo zvončeka od 1.XI. do konca okt. 1809 164 10
Výdavky roku 1809
a to od 1.novembra 1808 do konca okt . 1809 zl. gr.
1. 15.novembra 1808 kurátor Vesteg dal opraviť obloky na fare
za čo vydal dľa účtu č.12 8 39
2. 25.nov.1808 kurátor Vesteg zaplatil za jeden pár šariek na
na padlášové dvere na komore dľa účtu č.13 2 36
3. 19.nov.1808 kurátor Vesteg dal za vápno nášmu terajšiemu
árendátorovi Dimitriovi za bielenie fary a na školu 6
4. 15.decembra 1808 jednému zámočníckemu učňovi za oprá-
vku dvoch izbových zámok na fare 3 33
5. 17 februára 1809 kurátor Vesteg vydal za 10 prôští za ohrade-
nie farskej záhrady nášmu árendátorovi Dimitriovi 1 12
6. 5.marca 1809 dané bolo kandidátovi Michalovi Bartó , ktorý
u nás kázal 2
7. Za oprávku najmenšieho zvona , za olej ktorým sa zvony po-
dmazujú a za 30 klincov na upevnenie zvonovej stolice , za 2
povrazy na školskú studňu z cirkevnej pokladnice dalo sa
kostolníkom 1 42
zl. gr.
8. Jednej vyhorenej obci v Banáte dalo sa 2
9. Za dve dosky , ktoré boli použité na školské lavice, z cirke-
vnej pokladne dalo sa hraničiarovi a cirkevníkovi Ondrejovi
Dolinajovi 5
10. Kurátorovi Ondrejovi Ľaukovi za 6 dosák , ktoré sa použili na
obitie hrobu zvečneného kazateľa Adama Jesenského, a ktoré on
zo svojich dal , zaplatené bolo 3
11.Študentovi Petrovi Trisnaimu , ktorý u nás kázal po Veľkej noci
darovalo sa z cirkevnej pokladnice 2
12. Kurátor Ľauko strovil s robotníkmi, ktorí ohradili hrobku nebo-
hého kazateľa p. Adama Jesenského dľa účtu č. 3 7 57
zl. gr.
13. Podpora školskému ústavu v Mezo-Bereny v bekešskej stolici priložila naša cirkev toho roku 15
14. Kostolníkom Františekovi Horvátovi a Jurajovi Valentíkovi za
za dva páry čižiem dľa účtu č.15, zaplatené bolo 22
15. Ročný plat kostolníkov Františka Horváta a Juraja Valentíka 50
16. Kurátor Ján Vesteg kúpil od Pavla Čelovského 20 snopov
trstiny na pokrívanie farskej strechy 1 40
17. Kurátor Ondrej Ľauko kúpil opäť 20snopov trstiny 1
18. 31. októbra 1809 dali sa opraviť obloky na fare , za čo sa vyda-
lo ako vykazuje účet č. 16 7 51
----------------------
spolu 143 10
Keď sa odoberie suma 143.zl. a 10 gr. , ktoré sa vydali v tomto roku , od sumy 1920 zl.
a 20,5 gr. , zostava v cirkevnej pokladni zvyšok 1777 zl. a 10,5 gr.
Zvláštna poznámka:
Hrozná vojnová povíchrica , ktorá tak zúrivo spustošila v tomto roku rakúske štáty a takmer zahrozila aj samému srdcu rakúskej monarchie , spôsobila všade hrôzu , desivé spustošenie, a tak sa zhostili i do našej cirkvi a do jej pomerov mnohý rozvrat a neporiadok.
Výjmuc každého cirkevníka schopného zbrane, ktorí boli odvolaní, v cirkvi zostali len invalidi, mrzáci, ktorí beztak boli obťažení neslýchanými prácami, takže mnohým v tejto
cirkvi, kedˇže boli počas celej žatvy mnohými robotami zaneprázdnení, všetka úroda vyšla úplne nanivoč, alebo boli zapríčinené veľké straty. A takto i najbystrejší politik by narazil na tvrdý uzol , ktorý by ťažko rozuzlil. A práve keď bolo vyzvané k patriotizmu a žertvovať každú privátnu snahu ku odstráneniu všeobecného nebezpečenstva, bolo treba nasadiť všetko, aby vlastenectvo zdolalo všetko čo nemá bezprostredný vplyv na osudy štátu- stal sa opak. Vynorilo sa hanebné sebectvo a hrabivosť, ktoré teraz našli teplú hriadku v rakúskom štáte. A tak aj cirkevné záležitosti ocitli sa v povážlivom zástoji. Zbor stratil každú odvahu zasadiť sa o dobro svojej cirkvi súc drvená takýmto stavom. Zanedbávala sa úplne fara a školská budova, ktorá beztak bola v stave spadnutia.
Zbor sa ospravedlňoval za všetko i to čo bolo najnaliehavejšie urobiť a na čo bol vyzývaný a upozorňovaný, odmietal všetko , odvolávajúc sa na ťažké pomery, odmietal i svoje záväzky ku cirkevným služobníkom .
V skutočnosti bolo možno očakávať úplný rozvrat v cirkevných záležitostiach tohto zboru , keby pokoj nebol uzavretý s Francúzskom dňa 14.októbra t.r a tak bol urobený koniec hrôzam a trampotám celému rakúskemu štátu, ktorému hrozilo úplné spustošenie a tak aj pôvabným nivám sriemskym, ktoré ešte jasali v najčistejšom pôžitku miera, ale i tu sa už začalo zmrákať.Spomínaný pokoj rozptýlil i tieto obavy. V blahorodnom svetle tohto pokoja máme nádej , že i naše cirkevné záležitosti vyvinú sa prajne a naša dávna túžba našu vežu pokryť a istú zaopatriť vežovými hodinami, dôjde do svojho splnenia...................................................................................
..................................................
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára