Manažérka Veronika

Manažérka Veronika
Nika sa postará, aby vašu reklamu na našich portáloch videlo na stá tisíce čitateľov z celého sveta...

JESENSKÉHO KRONIKA 1807-1825

(...stránka je vo fáze prípravy -  ďakujeme za pochopenie...)                              

   Kroniky  sú významním historickým prameňom pre všetkých skúmateľov minulosti. Ich autormi  t.j. ich zapisovateľmi  boli učenejší – vzdelanejší ľudia , akými boli kňazi , učitelia , ale sú i rodinné kroniky , ktoré vznikali v rodinách , a do ktorých sa zaznamenávali všetky významné udalosti , nie iba z rodinného života ale i z prostredia , v ktorom jednotlivci žili  a pracovali.
    V jednotlivých slovenských dolnozemských osadách  vo Vojvodine, zachované sú  rôzne obecné, cirkevné, školské, spolkové a rodinné kroniky, ktoré vznikali v  minulých dvoch storočiach. Oni sú , až na niektoré výnimky 1) , nepreskúmané, ba zatiaľ  neexistuje ani ich zoznam, a tak zostávajú širšej verejnosti a vedeckým pracovníkom  takmer neprístupné  a neznáme.
     V dejinách Starej Pazovy sú dve rodiny , ktoré zaznamenávali udalosti v osade, totiž viedli kroniku osady. Obe sú späté  s cirkvou- rodiny Jesenská a Hurbanova. Ich mužský členovia pôsobili ako farári v Staropazovskom cirkevnom zbore.2)
     Autorom tj. zapisovateľom Jesenského chroniky  bol Samuel Jesenský , evanjelický farár v  Starej Pazove , ktorý pôsobil v pazovskom cirkevnom zbore v období 1807-1825. Ide tu vlastne o účtový denník , ktorého názov znie – Ecclesiastica tabula coetus aug. conf. sacri Vetero Pasoviensis  in Sirmio  volumen VI. historia nec non oeconomia ecclesia ab anno 1807. Mimo účtov v ňom sa nachádzajú  i záznami všetkých dôležitejších udalostí v Pazove , čo autor Samuel Jesenský odvovodnil nasledovne… čo sa pod nim stalo a čo hodné je, aby potomstvu k pamiatke zanechané bolo , to, dobrotivý čitateľu , čítať budeš v tejto knyhe.
      Do roku 1825 chroniku viedol tj. zapisoval  Samuel Jesenský , až do jeho smrti. Dalej v jeho práci pookračuje  jeho nástupca , farár Štefan Leška.3)
      Chronika obsahuje záznamy o hospodárskych, sociálnych, politických a poveternostných podmienkách  v Starej Pazove. Ročné záznami sú rozdelené na tri časti- prijmi, výdavky, a dôležitejšie udalosti.Výdavky sú rozdelené na tri časti- výdavky na cirkev, faru , školu a iné, a v úvode výdavok sú zaznamenané údaje o významnejších udalostiach v osade. Do roku 1814 chronika bola písaná latinským jazykom a od toho roku na žiadosť cirkevníkov písaná bola po slovenský.Prepis rokov a zároveň I ich preklad  obdobie 1807-1814 vykonal prof. Michal Filip 4)
      Toho času chronika sa nachádza v archíve Slovenskéj evanjelickéj  cirkvy a.v. v Starej Pazove. Je to hrubší zápisník formátu 20x24,5 cm. s hnedími obalkami , poškodením štítnikom a ťažšie čitatelním nátpisom. Obsahuje 267 dodatočne očíslovaných strán.
       Jesenský v kronike zahrňa celoročný život – tj. diania v Staropazovskom  evanjelickom a.v. cirkevnom zbore. Svojími zápisami sa snaží nekritycký podať ovzdušie  a udalosti ktoré sa odohrávali . O vzťahoch so Srbmi ktorý obývali jednu časť dediny , nezmieňuje sa často, ale i ked , prenáša udalosti ktoré sa odohrali pred jeho príchodom , o ktorích píše….
Je príčinou barbarský duch Srbov , ktorý evanjelikom meno krsťanov popierali a ukrutne nanich besnili. Držal raz Pazovský Slovák  ako obyčajne stráž na brehu Sávy so šiestími Srbmi, a v čas raňajok ujedal si slaninu. Druhovia jeho , v pôste jarnom od mäsa sa zdržiavali , pohľadom na slaninu tak boli popúdení, že úbohého Slováka povrazmi zviazali , a tak poviazaneho do člnka hodili a neistím vlnám Sávy odovzdali 5) .

        Najviacej priestoru venúva udalostiam  v rámci Slovenskej  ev.a.v. obci 

V Starej Pazove . Ako čo i uviedol v predslove kroniky … toto len z tým cieľom nech je zaznačené , aby už aspoň pôvod  tejto cirkve dajako vztrhnutí bol z tmy zabudnutia.6)
        Kedže Pazovčania kao hraničiari , vtelený  v Petrovaradínskom hraničiarskom pluku , tvorili osobitnú kompaniu / rotu/ boli povinný zúčastniť sa vo všetkých vojnových ťaženiach , čo sa vždický odzrkadľovalo na život v obci . Jesenský krytizuje pomery ktoré vládli v štáte počas vojnových ťažený  Habsburskej monarchie  roku 1809… Hrozná vojnová povíchrica , ktorá tak zúrivo spústošila v tomto roku štáty rakúske, spôsobila všade hrôzu , desivé pustošenie, rozvrat a neporiadok . A tak i najbystrejší politik narazil na tvrdý uzol , ktorý bi ťažko rozuzlil. A práve ked bolo vyzývané k patriotizmu , bolo treba nasadiť všetko , aby vlastenectvo zdolalo všetko čo nemá vplyv na osudy štátu – stal sa opak. Vynorilo sa hanebné sebectvo a hrabivosť , ktoré teraz našli teplú hriadku v rakúskom štáte.7) Nasledovné vojnové ťaženie , Napoleonov návrat roku a jeho kraj 1814 Jesenský zaznamenal… na žiadosť cirkve evanjelickej  Staro Pazovskej  prisľúbil kazateľ slova Božieho  S. Jesenský  tuto knyhu slovenský písať budúce. Tento rok dal veľkú radosť. Stiahnuté a trúchlivé srdcia  členov tejto obce  rozpustil , a nadejou noovu naplnil , ked krutej a ťažkej vojne  francuskej koniec učinil , to hrozné krviprelievanie zastavil , manželov,  synov, bratov, ženíchov , nastráchaním rodičom , manželkám , nevestám  do náručia vrátil 8)

     Najviacej priestoru  v kronike venoval cirkevným záležitostiam a škole. Významné sú jeho záznami ,  týkajúce sa každodenného života v cirkevnéj obci , a všetky udalosti ktoré sprijemňovali a rozveseľovali srdcia veriacích , ako čo boli – obýjanie kostolnéj veže plechom, prelievanie zvonov, postavovanie vežových hodín a stavba novéj školskéj budovy.Jeho opisi  jednotlivých udalostí sú priam poetické… v tomto roku 1810 konečne svitol ten šťastný okamih  pre túto cirkev , ked svoju dávnu túžbu pokryť kostolnú vežu plechom , mohla uskutočniť. V skutku leskne sa chrámová veža  Staropazovská  , obytá pravím českým plechom  v oslepujúcom kmite z veľkéj vzdialenosti , a vedie k oddychu klátive kroky unaveného pútnika v skvelom lesku večerného mraku trblietaním. Aj pri bledom mesačnom trblietaní vyzdvihuje chrámová veža svoj strieborno jasný vrchol a stkvie sa zdaleka v tôni noci .9)  Zvony ktoré vždický oznamovali správi bud to radostné lebo smutné, boli pýchou Staropazovského kostola.Ich prelievanie  tj. oprávanie zaznamenal nasledovne….

Ecclesiastica tabula  coetus  aug. Conf. Sacri
Vetero Pasoviensis in Sirmio
volumen  VI. historia nec non  oeconomia
Ecclesia ab anno  1807.

                                                                                                           Pre tlač pripravil
                                                                                              profesor Jaroslav Miklovic
                                                                                              na Pazove roku Pane 2002


Tejto cirkvi pôvod padá po narodený Krista 1770, v ňom počiatkom mája  niekoľko slovenských rodín , ktoré  istý Ján Boh , z Turca pochádzajúci  evanjelik a v slobodnom a kráľovskom slávnej bodrožskej stolici prislúchajúcom  meste Novom Sade, škôl réckeho obradu nesjednotených učiteľ vysokozaslužilý , dostal  k tomu dovolenie od najvyššieho, slavónského kráľovstva , vojenského veliteľa , prijavšieho  od Jej, nesmrteľnej pamiatky , Veličenstva Márie Terézie , rozkaz zaľudniť pusté priestranstvá sriemske bliže Belehradu ležiace , - v stoliciach  peštanskej a báčvanskej  kde tu roztratené pozbieral a ktorým z troch jemu darovaných pustatín Pazovo, Tapavica a Kemendin  menovaných prvšiu ako najvýhodnejšiu  k osídleniu vyznačil  / cirkev túto založilo/.
Začali tedy hneď , ako prišli , obzvlaštne selenčianskej  dediny niekedy obývavší Slováci na západ svoje domy stavať , ktoré behom dvoch mesiacov  rovinu, hraničiacu na terajšiu pustatinu Jarkovec a rozprestierajúcu na západ zakryli. V tú istú jaseň toho istého roku 1770 prišla iná čata Slovákov , ktorých dvoma mesiacmi predišiel do Pazova / meno Stara Pazova dostala dedina len roku 1791, keď založená bola dedina Nová Pazova , Nemcami obýdlená/ dvojejctihodný a vysokoučený pán Samuel Spannagel , z väčšej čiastky z Maleho
Korošu , Domoňu , Sirku a Darmadu pochádzajúci a v Selenči sa na krátky čas usadivší. Väčšia čiastka týchto zaujala východný kraj tejto dediny / odtiaľ jeho terajšie meno šor- ulica  selenský/ kde i dvojcth p. Spannagel  svoj príbytok si zariadil.
        Vystavili totiž Pazovania chrám k svätým obradom slúžiť majúci v kraji dediny východnom, vo dvor, ktorý je dnes majetkom rodín Machovskej a Nosálikovej . Avšak len za jeden  rok  upotrebúvali chrám tento k určenému cieľu , lebo už v nasledujúcom  1771 roku 31 . augusta vysvätili miesto , na ktorom i terajší stojí , cieľom založenia na ňom chrámu Páne , ktorý i po mnohých bojoch s obťažnosťami a neprihodnosťami času  v dvoch rokoch z nepálených tehál vystavili. Veľmi tvrdé časy  zakúsila cirkev táto v prvých rokoch svojho tu bytia pre neúrodnosť zeme , v ktorej mimo prosa  žiaden druh obilia sa nedaril – hlavne ale pre divého ducha Srbov , ktorí
Evanjelikom meno kresťanov upierajúc ukrutne na nich besnili. Z tých premnoho  príkladov barbarského ducha Srbov jeden uviesť  nech dostačí. Držal raz Pazovský Slovák ako obyčajne stráž na brehu rieky Sávy so šiestimi Srbmi  a v času raňajkovania  ujedal si slaninu . Druhovia jeho, v poste jarnom od mäsa sa zdržovať povinní, pohľadom na slaninu tak boli popudení, že úbohého Slováka povrazmi na rukách  i nohách  poviazaného do člnka hodili a neistým vlnám Sávy odovzdali. V tom nebezpečenstve života bol by Pazovan  i zahynul , keby člnok  na ďalšom brehu Sávy  nebol sa zastavil , kde stanovisko svoje majúci ostatní Pazovania chudáka vyslobodili. Tento veľmi tvrdý osud  i dvoj. p. Spannagel , prvý tejto  cirkvi slova božieho kazateľ  musel preniesť: bol zaiste pokúšaný rozličným spôsobom nasnovanými úkladmi. Tento muž dvojejctihodný , odvolaný osobnými záležitosťami  do Modry , dostal za nasledovníka Štefana Lizi-ho , ktorý ale , keď prvší navrátil sa , zase úrad zložiť musel a dedinu opustil.Samuel Spannagel  tedy chrámu dostavenie, stavania  kňazského ako tiež školy vystavenie i viedol svojou radou i ku koncu priviedol. Zvonec , ktorý v stavení  / chrámovom/ najmenšie miesto dnes zaujíma podobne za času Spannagelovho  bol zaopatrený. Avšak, tento muž , chcejúc  o vznesené svoje veci sa starať , od cirkvi sa odobral a prijal úrad kňazský  v Buľkesi  do báčanskej stolici patriacej. Po ňom  nasledoval Michal Slamaj  roku 1785 , ktorý  pred v tejto cirkvi úrad správcu zboru
zastával. A tu nech je dovolené podotknúť , že snáď ani jedna  v Rakúsku  ležiaca  aug.vyz. cirkev  nebola tak nešťastná  ohľadom učiteľov , ako táto Pazovská. Pod Spannagelom hovorí sa  osem učiteľov , ktorí všetci / za to sa má že len Grenerci a Sindler  a nejakú česť tejto cirkvi priniesli/  ovšem hodní sú aby ich  pamiatka nikdy pripomínaná nebola. Oddávajúc sa zaiste životu ľahkému i tu malú česť  a poctivosť , ktorej sa evanjelici pazovský tešili, zoslabovali  a zatemňovali. Slamaj neodškriepiteľne  so  šťastnejším  prospechom  slúžil  by bol tejto cirkvi  v prachu školskom, než to činil  po prijatí  ordinácie. Avšak  na sl.b. kazateľa  povýšený viedol úrad , sily jeho ďaleko prevyšujúci  veľmi nešťastne: pod nim prihodilo sa mnoho  o čom žiadať musíme, aby sa to nikdy nebolo stalo. Pod ním ale predsa  /1786/7/   položené boli základy  veže , keď  premohli sa z milosti Jozefa II. nesmrteľnej pamiatky  cisára , biskupom sriemským a bosenským  Krticom  dielu tomotu  zlomyseľne  a lstive  v cestu kladené prekážky. Za času Slamaja oslávil sa patrón  cirkvi Pazovskej  p. Ján Neuman, vyberač daní  Zemúnský  národnosti sasskej, ktorý mimo  nepočetných  peňažných darov , nimi obohatil túto cirkev,  zhotoviť dal  na svoje útraty  i prikrývadlá , nádoby , sviecne  atď. alebo iných v cudzozemsku priviedol na to , aby toto učinili , tak že i dnes slúžia cirkvi nádoby  pri večeri Pána od neho darované. Avšak Slamaj  nezastával dlho svätý úrad v tejto cirkvi , poneváč už  roku 1788 v mesiaci novembri tento zbor opustiť musel a mužovi dvojejctihodnému a vysokoučenému  Adamovi Jesenskému miesto popustil. Pod tohoto  potom a Jana Bohna , dozorcu , jeho viera ale často sa klátila /úradovaní/ lepšie dni zažila táto cirkev. Prejal zaiste úrad  najvyššieho veliteľa vojenského slobodný pán Genney-ovských: úrad veliteľa  kolonellus Davidovich krátko Militinavich: úrad ale stotnícky Mauthe , ktorí priazniví boli záujmom tejto
cirkvi. Stavanie veže previedlo sa ku koncu , chrám, po zvalení toho starého , vystavený bol pevne, vnútri ozdobený organom a oltárom, rezbami a maľbou okrášleným: k malému zvonu pridané sú dva väčšie: príbytok sl.b. kazateľa vystavaný z tehál pálených a bol by i pohodlnejší  i ozdobnejší  vypadol , keby prevrátenosť dozorcova , hľadajúca svoj  vlastní prospech , nebola medzi to vkročila: konečne i nohé iné veci do lepšieho poriadku privedené sú , výjmuc len nedbalý spôsob akým vedené boli počty a ktorý nijako k ospravedlneniu nie je. A zaiste až dotiaľto  mnoho šťastnejšie  by bola spravovala veci svoje cirkev táto , keby je dopriano bolo  bývalo užívať blaho pokoja. Avšak vojna turecká a túto bezprostredne  predchádzajúca  francúzska mnoho škody priniesli tejto cirkvi. Premnohí Pazovania , zákonom  na vojnu  zavolaní, i tým, ktorých zanechali, odobrali chuť, niečo v prospech
cirkvi podujať. K tomu  pristúpilo ešte nešťastie moru , ktorý roku 1796 v Srieme zúril, čo nemalí vplyv malo na záležitosti cirkvi. Ešte ani nešťastie častého vnovoobsadzovania úradu učiteľského pod týmže Adamom Jesenským  nevystalo. Po Jánovi Mattus-ovi totiž , ktorý od čias Slamajovích  tu pozostal , nasledoval v dosť krátko čase Ján Siro /1792/, ktorý konal  za štyri  roky úrad svoj , roku 1796 do Caby , v stolici bekešskej  povolaný bol. Na tohoto miesto hneď vyvolený bol Ján Augustini, ktorý už roku 1801 Ondrejovi Vidovskému  miesto ustúpil. Ondrej Vidovský ale opanovaný túžbou po vykonávaní kupectva  úradu  učiteľského sa zriekol a tenže odovzdal Michalovi Zachar-ovi r.1803. Michal Zachar konal úrad za dva roky  neriadneho života  užitím pohnutý podobne poďakoval  sa z úradu učiteľského, jeho miesto zaujal  i teraz úradujúci Ján Garaj.
        Spravoval túto cirkev  muž dvojejctihodný Adam Jesenský  až po rok  1808v ňom i život svoj , zásluhami  oslávený dokonal: on  prvý /kazateľ/ je, jeho mrtvoľu  táto zem
skrýva. Po ňom nasledoval jeho syn Samuel Jesenský , ktorý od roku  1806  úrad  pomocníka  zastával a r. 1808 dňa 26.junia čo riadny  sl.b. kazateľ uvedený je. Čo pod  ním stalo sa  a čo hodné je , aby potomstvu  k pamiatke zanechané bolo, to, dobrotivý čitateľu, čítať  budeš v tejto knihe, v ktorej  obsažné su počty a z čiastky  k potrebám cirkevným prijatých , z čiastky  na tejže potreby  vydaných peňazí. Toto len tým cieľom nech je zaznačené , aby už aspoň pôvod tejto cirkvi dajako vytrhnutý bol / z tlamy / zabudnutia , keď prvopočiatky jej ani jeden z predchodcov  nedržal za hodné, aby obšírnejšie  opísané a potomstvu zanechané boli.


                                                                               Samuel Jesenský

Príjmy roku 1808, a to od  1.novembra  1807 do 1.novembra 1808

                                                                                                                              Zl.    Kr.

1.  Pokladňa ktorá sa nachádza pri slávnej kompánii a do ktorej vlieva sa
iba peniaz , ktorý  sa zvončekom uberie , na tento čas obsahuje                       517     41
2. Pokladňa, ktorou šafária kurátori, a do ktorej sa vlievali peniaze
nadobudnuté zosypom, nazbieraným obilím v rokoch 1806-7 a pre
potreby cirkvi, na tento čas obsahuje                                                              1042
3. V tomto roku dobrovoľne obetovali nasledovní členovia zboru:
     1. Pavel Boťanský                                                                                             5
     2. pastier Valihora                                                                                             5
     3. Ján Sipický                                                                                                  10
     4. Michal Lešťan                                                                                               3
    5. Ondrej Sas                                                                                                            36
    6. Ondrej Kováč                                                                                                10
    7. Pavel Sevčík                                                                                                    2
   8. sluhovia tohto zboru                                                                                       10
   9.  Pavel Kováč                                                                                                     5
10.  nebohý sluha Vraňa poručil                                                                            16
11. Pavel Lakatoš dal na pol roka úrok  za sto zlatých , ktoré má z
       cirkevných peňazí                                                                                               3
12. pastier Michal Cička                                                                                         10

13. Pavel Urban , čižmár                                                                                           5
14  Tomáš Grexa, obyvateľ v Karlovčici                                                                  2
15. nebohý sluha Ján Maglócký ,poručil                                                                 20
16. osoba chtejúc zostať neznámou                                                                           3
17. Adam Bzovský                                                                                                     2

                                                                                                            .-----------------------------                                                                                                           
                                                                                                   spolu     1671            17


Najväčšie výdavky  v bežnom  roku zapríčinil pohreb velebného pána  Adama Jesenského, ktorý bol pochovaný  21.mája , ktorý  pohreb bol veľmi slávnostne vykonaný, keďže  zvečnelý bol prvým kazateľom , ktorého kosti boli uložené uprostred tohoto zboru , ku cti Staropazovanov. Všetko zápolilo šľachetným  zanietením, preukázať pri poslednej počestnosti  dôkaz najväčšej  vnútornej oddanosti  poslucháčstva  svojmu nebohému  duš pastierovi. Kurátori a členovia cirkevnej správy boli hotoví vynaložiť všetko , aby pohreb bol čím dôstojnejší . A ja  ktorý som pri tejto príležitosti , počestnosti musel  brať účasť , inak  pohnutý , ako ktokoľvek iný , myslím  že nekonám neužitočné dielo , keď opíšem pre budúce pokolenia  pohreb jedného kazateľa, ako prvý pohreb v Srieme jedného kazateľa.
       19.máj 1808 bol deň keď  pán Adam Jesenský , štvrtý kazateľ tohto zboru , prvý ale , ktorého hrobka vyčnieva  na staropazovskom cintoríne , zomrel. Jeho dávno už predvídaná smrť , vyvolala predsa všeobecné zdesenie v zbore: všetko sa hrnulo k mŕtvemu,  a stojac pri mŕtvoly bezradne  čo ďalej robiť. Zvuk zvonov ich presviedčal  o skutočnosti  a že treba robiť prípravy na pohreb. Zdalo sa, že v žilách  všetkých bol  zapálený nový oheň. Ján Vesteg , kurátor  zapriahol štyri biele kone do koča , ktorý ku tomu cieľu dobrovoľne dal  Martin Žiga  a tiež prisadol a leteli hor do kraju Báčky , do Kysáču , aby priviezli  tamojšieho farára Laukonidesa. Druhý voz , ktorý dali k cti nebohého novopazovský Nemci, tiež šiel do Báčky , do Buľkesu, pre pána Karola Jozefa Spannagela. Obaja úctyhodní učitelia náboženstva prišli do Starej Pazovy večer , dňa 20. mája , kde deň na to, totiž 21. mája  1808 mŕtveho pochovali. Len čo sa začalo brieždiť, obloha  bez oblakov , Novopazovania prichádzali v húfoch a celá dedina sa nimi hemžila v ich majestátnych  letných šatoch. O 9. hodine zahlaholili zvony, načo všetko čo žilo  začalo prúdiť k fare. Jedna čata vojakov pod velením desiatnika Žigu  prišla bez pušiek a postavila sa okolo  truhly prikrytej čiernym plátnom. Zaznel spev, ktorý sa vlieval do vzlykotu trúchliacich čo vyznievalo ako srdcervúca žalostná pieseň. Pán  Laukonides spieval kolektu v slovenskej reči a tak sa uberal pohrebný sprievod do kostola a to týmto poradím: žiaci –chlapci so svojimi dvoma učiteľmi.Po nich dvaja kazatelia . Nato nasledovali mužovia a to išiel vždy po jednom Slovákovi a jednom Nemcovi, po pároch. Potom jeden oddiel vojakov- 80 mužov . Potom truhla nesená vojakmi. Potom syn a vdova nebohého sprevádzaní jedným oddielom vojakov . K nim sa pridružili ženy. Spev sprievodu ozýval sa raz po nemecký, raz po slovenský. Sviatočnú náladu zväčšoval hlahol zvonov.Takým poradím sprievod prišiel
do kostola. Organom boli doprevádzané vhodne vybrané piesne. Pohrebnú prímluvu  povedal lpán Ján Laukonides v slovenskej reči, v ktorej veľmi majstrovsky zodpovedal na otázku , načo poslucháči majú myslieť pri smrti svojho duchovného pastiera? To rozoberal a vysvetlil. Z kostola pohrebný sprievod  šiel horeuvedeným poradím ulicou , ktorá bola zaplnená  až po cintorín. Bezpočetné množstvo prúdilo za plnou ulicou. Krypta bola pripravená cirkvou nenútene, do ktorej bola mŕtvola uložená: prehovoril pán Spannagel veľmi jadrne o dôležitosti kazateľského úradu , načo nemeckou piesňou bol urobený záver. Príduc z cintorína ponad 200 ľudí  bolo uhostené na takzvanom kare, ktorý pripravili jednotliví cirkevníci, keď priniesli v hojnosti: hydinu, barance, slaninu a iné veci. Kurátori ale Ján Vesteg a Ondrej Ľauko so súhlasom cirkevnej rady prevzali na seba cirkevnými peniazmi zaplatiť na kare strovenej pálenky a vína, ako i upravenie hrobky ako i privezenie
a odvozenie farárov. Konečne ale aj čierne plátno a klince , ktorými truhla bola obitá, zaplatilo sa zo sumy ktorá prináleží cirkvi. Podľa toho pri tejto príležitosti vydané bolo z cirkevných peňazí:
                                                                                                                          zl.        gr.

1. Pri prevezení a odvezení  pána Laukonidesa kurátor Vesteg  strovil        16
2. Na kare a pri upravení hrobky ako i pri úprave mŕtvoly strovilo sa
    pálenky, šileru, bieleho a červeného vína, čo vynášalo                            71
3. Hovädzina, ocot a iné veci                                                                        28          49
4. Čierno plátno , stužky atď., podľa účtu číslo 4, doplnený, čím
    truhla bola obložená a klince, spolu                                                        16           37
                                                                                                              -------------------------
                                                                                        spolu                  132           26


   Druhé čo nasledovalo bezprostredne po pohrebe pána Adama Jesenský , a čo cirkvi  zapríčinilo nie malé výdavky  bola slávnostná inštalácia / úvod do úradu/ pána Samuela Jesnský, ktorý nastúpil po nebohom , a bol už tu slúžil u istého ako diakon od 26.októbra 1805. Jeho inštalácia bola 26.júna 1808 a vykonali ju introdukátori  Jozef Hainoci  a Juraj Rohony. Bol prítomný aj predstaviteľ hraničného vojenského veliteľstva z Petrovaradinu pán Ján Urm  a ďalší vojenský pán , pán Rottič, nadporučík  a účtovník. Pri tejto príležitosti  cirkvou boli vyslaní Andrej Ľauko a Pavel Klátik  ku pánu seniorovi Ondrejovi Stehlo do
Petrovca , aby istý potvrdil  voľbu a dal svoj súhlas na úrad ako jeho tak i učiteľa náboženstva.
                                                                                                                   

             zl.             gr.
     Cestovná trova bola                                                                                  7
     Kočiš ktorý priviezol pánov introdkátorov ako i ich cestovné
     trovy, zaplatilo sa podľa účtu č. 3                                                        14             14
     Nocľah a obed introdukátorom                                                            13

Zhotovenie staviska, ktoré ohraničuje  malú záhradu na farskom
dvore a má slúžiť za príručnú komoru a pivnicu bolo v tomto
roku dokončené. Nabitie múrov , trstinu ako i pokrytie s istou
strechy  urobili a dali cirkevní presbytri . Stavebné drevo ,
ktoré pripravili sami cirkevníci a k tomu potrebné dosky,stali
dľa účtov č.5 a č. 11                                                                                 88
Trovy kurátorov pri zadovážení  dreva v Zemúne a v Mitrovici
vynášali                                                                                                     6
Ku tejto komore zadovážené boli dve zámky ako i klince dľa
účtov 9 a 10                                                                                            20               45
Dve dosky za komorné dvere dľa účtu č.8                                               3                15
 Pri donesení týchto vecí zo Zemúna strovili kurátori ako i
robotníci  ktorí pre komoru zhotovili stavebné drevo                          11                30
Jurajovi Valentíkovi ktorý dozeral  nad tak mnohými  robotní-
kmi  pri nabíjaní múrov                                                                             5
Adamovi Bukovinskému, ktorý omazal a obielil múry na ko-
more                                                                                                        10                  26

Menšie výdavky:
1. Kandidátovi Matejovi Semianovi                                                       10
2. Dvom cirkevným služobníkom Františkovi Horvátovi a
    Jurajovi Valentikovi                                                                            14
3. Dve reťaze na zvony podľa účtu č.9                                                     3                  30
4. Dve jedle na komoru od Martina Filipa                                                4


5. Tri čierno zafarbené tabule  na ktoré sa vypisujú piesne                    
     spievať sa majúce v kostole dľa účtu č. 6                                             4                  50
6. Štetku na bielenie dľa účtu č. 7                                                              2

zl.         gr.
7. Jedno vedro vápna pri bielení fary                                                         3
9. Ročný superintendentský príspevok , dľa účtu č. 2                             14                  25
10. Školským dietkam pri examene podelené bolo                                    1
11. Študentovi Kauchalovi                                                                         2
                                                                                                       ---------------------------------
                                                                                      spolu             374                        1      
  


Keď sa odtiahne suma  374 zl. a 1 gr. , čo boli výdavky  v tomto roku , od sumy  1671 zl. a 17 gr. , vtedy zostáva v pokladni suma  1297 zl.  a 17 gr.

     Zvláštne poznámky : dňa 5.júna t.r. a to bol prvý turíčny deň , mali sme najväčšie šťastie byť uctení Jeho cisárskou výsosťou arcivojvodom Ludwigom generálnym hraničným direktorom v sprievode ich výsostí slobodného pána Simbšena a grófa St. Juliena  a iných. Istí prišli do našej dediny  o 9 h. Ráno za zvonenia zvonov  a všeobecného volania na slávu a zastavili sa milostne , navštíviac náš chrám , kde sa zdržali za pol hodiny a opytovali na všetky pomery v akých žijú protestanti v Srieme a potom na očividný výraz spokojnosti odviezli sa do Novej Pazovy, sprevádzaní jasotom zhromaždeného ľudu a zvonením. Áno, zo všetkých úst znelo požehnanie mnohomilovanému princovi, dľa hrdosti Sriemu. Sláva monarchovi , jeho prvého služobníka dobročinné lúče otcovskej starostlivosti, ktoré vyžarujú  z prejasného cisárskeho trónu rakúskeho  na všetkých poddaných a aj na najvzdialenejšie hranice monarchie nezamračene rozširujú. Sláva poddaným, ktorý svojho monarcha, vzdialený súc od neho , v jeho prvých štátnych služobníkoch  môžu ho požehnávať.

.......Príjmy roku 1809
a to od  1.novembra  1808 do 1.novembra 1809

                                                                                                                                zl.         gr.

 1. Suma zvyšujúca v pokladni z minulého roku                                               1297          16
 2. Pastier Ondrej Valášek daroval                                                                            2
 3. Hraničiar Martin Vajdík , obetoval                                                                     2
 4. Kurátormi nazbierané obilie v roku, prinesená suma vynáša                        311           24
 5. Sluha Ján Topoľský , obetoval                                                                           1
 6. Hraničiar Michal Hric má pôžičku 50 zl. namiesto úroku  daroval
     jeden pár pekných bielych voskových sviec
 7. Kraviar Ondrej Naď , obetoval                                                                          2
 8. Hraničiar Jozef Šipický                                                                                   10
 9. Pastier Ján Kukučka                                                                                          2
10. Hraničiar Ján Bendák                                                                                      10
11. Hraničiar Pavel Lakatoš namiesto obilia, ktoré mal pri zbierke
      dať kurátorom, dal                                                                                             5
12. Učiteľ Garay pridal peniaz prijatý v minulom roku za zvonenie                      7           30
13. Sluhovia Ján Leganus a Ján Kohútik, slúžiaci u Ondreja Ľauka                       8
14. Sluha Pavel Kiš                                                                                                  4
15. V tomto roku začala sa splňovať dávna túžba cirkvi, opatriť vežu
       plechovými platňami, ako i vežové hodiny. Na mnohopočetnom
      zhromaždení dňa 13. a tiež i 15. januára b. roku bolo uzavreté cirkvou,
      že každá domácnosť má zaplatiť podľa svojho majetku, po zobratí
      úrody, a to bolo uzavreté jednohlasne, že po jednom jutre sa má na
       tento cieľ platiť 30 gr.Počiatok poplatku stal sa už 21.januára a
       nasledovní členovia našej cirkvi , dľa počtu jutár zaplatili svoje
       príspevky:
  1. Pavel Folťan , na 36 jutár                                                                              18
 16. Hraničiar Štefan Fitoš 1.02. b.r. zložil úrok na 100 zl. ktoré ma od 1 roka     7
Poznámka k č. 15: Ako všetky veci , ktoré si človek zaumieni v budúcnosti
Vykonať, podliehajú zmenám, tak i uzavretie staropazovskej cirkvi, ktoré je 
podrobne pod bodom  15. Dňa 15.februara b.r. vyšiel nečakaný
rozkaz , aby pohraničné branné jednotky vypochodovali a to znechutilo je-
dnotlivých  členov cirkvi natoľko , že pri narukovaní  svojich domácich
zabudli potreby cirkvi a tak sa muselo odstúpiť od uzavretia ktoré urči-
lo oprávku veže plechom.
                                                                                                                         zl.         gr.
17. Mäsiar Ferdinand Zigmund, katolík, daroval  2.IV.                                    3
18. Hraničiar a príslušník illyrskej cirkvi Lukač  dal pri smrti
      svojho pokrvného za zvonenie                                                                       2

Poznámka: Pri príležitosti tohoročnej Veľkej noci , ktorá bola  2.IV.
veľmi málo obetí  v peňazoch bolo prinesené ,  ale preto voskovými
sviecami bol kostol zaopatrený a tak darovali  7 párov voskových
sviec  hraničiar Pavel Klátik , Ondrej Klátik , Pavel Domoni, Michal
Boršoš.

19. Kostolníci zozbierali rešty za zvonenie z príležitosti  pohrebov  z
      rokov 1806,1807 a 1808, spolu za 21 pohrebov                                          3             15

                                                                                                                            zl.     gr.
20. Od  1.januára až do posledného marca za zvonenie pri 42 pohre-
      boch                                                                                                               6             45
21. Hraničiar Ján Litavský                                                                                  2
22. Hraničiar Matej Suďovský                                                                          10
23. Pastier Michal Čička                                                                                    10
24. Za 27 pohrebov od 1.apríla do konca júna b.r                                               4             21
25. Domácnosť Pavla Hrubíka                                                                           10
26. Ján Litavský, hraničiar                                                                                   5
27. Za 11 pohrebov od 1.VII. do konca septembra                                             1             59
28. Pastieri : Michal Čička, Pavel Kaša , Adam Leník, Ondrej
      Melcher a Ján Valihora                                                                                10
29. Cudzinec menom Ján Kyseľ                                                                          1
30. Zo zvončeka od 1.XI. do konca okt. 1809                                                164              10


                    




            Výdavky roku 1809
         a to od 1.novembra 1808 do konca okt . 1809                                         zl.               gr.

1.      15.novembra 1808 kurátor Vesteg dal opraviť obloky na fare
za čo vydal dľa účtu č.12                                                                             8               39
2.      25.nov.1808 kurátor Vesteg zaplatil  za jeden  pár šariek na
na padlášové dvere na komore dľa účtu  č.13                                              2               36
3.      19.nov.1808 kurátor Vesteg dal za vápno nášmu terajšiemu
árendátorovi Dimitriovi za bielenie fary a na školu                                     6
4.      15.decembra 1808 jednému zámočníckemu  učňovi za oprá-
vku dvoch  izbových zámok na fare                                                             3             33
5.      17 februára 1809 kurátor Vesteg vydal za 10 prôští za ohrade-
nie farskej záhrady nášmu árendátorovi Dimitriovi                                     1              12
6.      5.marca 1809 dané bolo kandidátovi Michalovi Bartó , ktorý
u nás kázal                                                                                                    2
7.      Za oprávku najmenšieho zvona , za olej  ktorým sa zvony po-
dmazujú  a za 30 klincov na upevnenie zvonovej stolice , za 2
povrazy  na školskú studňu z cirkevnej pokladnice dalo sa
kostolníkom                                                                                                1               42

                                                                                                                         zl.      gr.
 8. Jednej vyhorenej obci v Banáte dalo sa                                                        2                                                                                                                   
9.     Za dve dosky , ktoré boli použité  na školské lavice, z cirke-
vnej pokladne dalo sa hraničiarovi  a cirkevníkovi Ondrejovi
Dolinajovi                                                                                                    5
10. Kurátorovi Ondrejovi Ľaukovi za 6 dosák , ktoré sa použili na
      obitie hrobu zvečneného kazateľa Adama Jesenského, a ktoré on
      zo svojich dal , zaplatené bolo                                                                     3
11.Študentovi Petrovi Trisnaimu , ktorý u nás kázal po Veľkej noci
     darovalo sa z cirkevnej pokladnice                                                               2
12. Kurátor Ľauko strovil s robotníkmi, ktorí ohradili hrobku  nebo-
      hého kazateľa p. Adama Jesenského dľa účtu č. 3                                      7                 57

                                                                                                          zl.         gr.
13. Podpora školskému ústavu v Mezo-Bereny v bekešskej stolici                                                                 priložila naša cirkev toho roku                                                                        15
14. Kostolníkom Františekovi Horvátovi a Jurajovi Valentíkovi za
      za dva páry čižiem dľa účtu č.15, zaplatené bolo                                      22
15. Ročný plat kostolníkov Františka Horváta a Juraja Valentíka                   50
16. Kurátor Ján Vesteg kúpil od Pavla Čelovského 20 snopov
      trstiny na pokrívanie farskej strechy                                                            1                 40
17. Kurátor Ondrej Ľauko kúpil opäť 20snopov trstiny                                    1
18. 31. októbra 1809 dali sa opraviť obloky na fare , za čo sa vyda-
      lo ako vykazuje účet č. 16                                                                            7                  51
                                                                                                                      ----------------------
                                                                                               spolu               143                  10


Keď sa odoberie suma 143.zl. a 10 gr. , ktoré sa vydali v tomto roku , od sumy  1920 zl.
a 20,5 gr. , zostava v cirkevnej pokladni zvyšok  1777 zl. a 10,5 gr.


  Zvláštna poznámka:
Hrozná vojnová  povíchrica , ktorá tak zúrivo spustošila v tomto roku rakúske štáty  a takmer zahrozila aj samému srdcu rakúskej monarchie , spôsobila všade hrôzu , desivé spustošenie, a tak sa zhostili i do našej cirkvi a do jej pomerov mnohý rozvrat a neporiadok.
Výjmuc každého cirkevníka schopného zbrane, ktorí boli odvolaní, v cirkvi zostali len invalidi, mrzáci, ktorí beztak boli obťažení neslýchanými prácami, takže mnohým v tejto
cirkvi, kedˇže boli počas celej žatvy mnohými robotami zaneprázdnení, všetka úroda vyšla úplne nanivoč, alebo boli zapríčinené veľké straty. A takto i najbystrejší politik by narazil na tvrdý uzol , ktorý by ťažko rozuzlil. A práve keď bolo vyzvané k patriotizmu a žertvovať každú privátnu snahu  ku odstráneniu  všeobecného nebezpečenstva, bolo treba  nasadiť všetko, aby vlastenectvo zdolalo  všetko čo nemá bezprostredný vplyv na osudy štátu- stal sa opak. Vynorilo sa hanebné sebectvo a hrabivosť, ktoré teraz našli teplú hriadku v rakúskom štáte. A tak aj cirkevné záležitosti ocitli sa v povážlivom zástoji. Zbor stratil každú odvahu zasadiť sa o dobro svojej cirkvi  súc drvená takýmto stavom. Zanedbávala sa úplne fara a školská budova, ktorá beztak bola v stave spadnutia.

Zbor sa ospravedlňoval  za všetko i to čo bolo najnaliehavejšie  urobiť a na čo bol vyzývaný a upozorňovaný, odmietal  všetko , odvolávajúc sa na ťažké pomery, odmietal  i svoje záväzky ku cirkevným služobníkom .                                                                  
V skutočnosti  bolo možno očakávať úplný rozvrat  v cirkevných  záležitostiach  tohto zboru , keby  pokoj nebol uzavretý s Francúzskom  dňa 14.októbra t.r a tak bol urobený koniec hrôzam  a trampotám celému rakúskemu štátu, ktorému hrozilo úplné spustošenie a tak aj pôvabným nivám sriemskym, ktoré ešte jasali v najčistejšom pôžitku miera, ale i tu sa už začalo zmrákať.Spomínaný pokoj rozptýlil i tieto obavy. V blahorodnom svetle tohto pokoja máme nádej , že i naše cirkevné záležitosti vyvinú sa prajne a naša dávna túžba našu vežu pokryť a istú zaopatriť vežovými hodinami, dôjde do svojho splnenia.
..................................................................................
..................................................

Žiadne komentáre: